Ako sme pripravovali Horskú trasu Bike Slovakia
Od nápadu po realitu
Ako sme pripravovali Horskú trasu Bike Slovakia
Bolo to neskorý večer s nebom plným hviezd nad temnými lesmi a hrebeňmi Karpát. Scéna, kde štyria veselí chlapečkovia relaxujú v otvorenej kadi plnej horúcej vody, smejúc sa a popíjajúc pivo po bicyklovaní viac ako 50 kilometrov po nespevnených cestách horami dolami stredným Slovenskom. Tu som precítil, o čom by cyklistické dobrodružstvo malo byť.
Prvým krokom v plánovaní cyklotrasy je základná myšlienka, aké by cyklistické putovanie malo vyzerať? Kde by malo začínať a kde končiť? Akou krajinou by malo viesť? Ktoré body záujmu by malo zahŕňať? Aký výškový profil a aký povrch by mala trasa mať? Aká by mala byť denná vzdialenosť, aby to bolo prijateľnou výzvou pre bežného cyklistu? Slovensko svojim predĺženým tvarom v západo-východnom smere sa zdá na tento typ trasy vhodné. Dve najväčšie mestá Bratislava na západe a Košice na východe republiky sa môžu stať prirodzenými východiskovými, resp. cieľovými bodmi trasy. Vzdialenosť medzi nimi je asi 400 kilometrov, takže s nejakými zachádzkami sa očividne dá medzi nimi vymyslieť pekná cyklotrasa na viac ako týždeň.
Testovanie trasy: Ideme na to!
Dobre, čo sa týka teórie, trasa bola pripravená. Keď sa roztopili snehy v Malých Karpatoch, nastal čas vyraziť. Bolo to v apríli, keď pandémia Covidu zobrala Európu útokom. Aj Slovensko zaviedlo prísne opatrenia a stretnutie so Žožom bolo jedným z mála osobných kontaktov, ktoré som mal počas toho mesiaca. Našim cieľom bolo prejsť prvú etapu Horskej trasy Bike Slovakia, z Bratislavy do Modry Piesku. 40 kilometrov lesmi Karpát sme si užili a čapované pivo na konci trasy po mesiaci lockdownu bolo jedným z najlepších v mojom živote.
Tak sme úspešne pretestovali prvú z trinástich etáp. Máj bol dosť daždivý, tak za ďalšími etapami sme vyrazili začiatkom júna. Prejsť Strážovské a Kremnické vrchy západného a stredného Slovenska nám trvalo tri intenzívne dni štýlom bikepacking. Doladili sme tri a pol etapy medzi Novým mestom nad Váhom a Banskou Bystricou. Nevyhnutnosťou bolo cestovať nezávisle, keďže ubytovacie zariadenia boli pre pandémiu zatvorené. Bajkovanie so Žožom a Marekom a noci v stane boli aspoň tak psychicky osviežujúce ako zaslúžené pivká v Banskej Bystrici.
Smerom na sever
S júlom prišli ešte teplejšie dni a ubytovacie zariadenia mohli opäť otvoriť svoju náruč návštevníkom. Nemali sme pokryté tri etapy v Malých a Bielych Karpatoch, tak sme využili predĺžený víkend s Palim a vyrazili na sever. Etapy 2, 3 a 4 Horskej trasy zahŕňajú výborné traily aj pestrú krajinu. Čo sa mi veľmi páčilo, bolo že v strede každej z etáp je možnosť okúpať sa v priehrade. A pri priehrade je reštaurácia, kde sa dá aj dobre najesť.
Okrem prírodných scenérií sa dá na týchto etapách aj zastaviť na niektorej z kultúrnych atrakcií. Ruiny stredovekého hradu Dobrá voda, ukryté v lesoch Karpát, vás prekvapia svojimi majestátnymi hradbami, ako sa budete blížiť z neďalekej dedinky. Pitoreskná dedinka Košariská sú rodiskom slovenského hrdinu Milana Rastislava Štefánika. Výšľap na kopec k jeho hrobke a pamätníku je jedným z highlightov dňa. Ďalším je výšľap na Veľkú Javorinu, najvyšší vrch Bielych Karpát, na vrchole ktorého je okrem vysielača aj útulná chata s reštauráciou. Ako hraničný vrchol je miestom každoročných slávností priateľstva medzi Čechmi a Slovákmi.
Cestou na východ
Poslednou a najdlhšou časťou Horskej trasy nám ostala na august. Dva dni po mojej svadbe sme nasadli na vlak z Bratislavy do Banskej Bystrice. Roman z dánskeho Odense, Martin a Vojta z Prahy a ja – malá ale súdržná skupinka kamarátov, ktorí bicyklujú každý rok do inej destinácie. Pobaltské štáty, Rumunsku a Moldavsko, Írsko, Izrael, Ukrajina, Albánsko, Macedónsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, Arménsko a Kirgyzsko. Zážitky z týchto cyklociest nás spájajú a vytvárajú akési kolektívne vedomie a osobitý humor, ktorému rozumieme hádam iba my.
Trvalo nám to 6 dní jazdy z Banskej Bystrice do Košíc naprieč Karpatmi, ich lesmi, hrebeňmi, náhornými plošinami, údoliami. Táto východná časť Horskej trasy je najdivokejšia, najkrajšia a najdobrodružnejšia. Hory sú vyššie, lesy hlbšie a vzdialenosti medzi mestečkami a dedinami väčšie.
Toto bolo skutočné karpatské dobrodružstvo. Posledná etapa medzi Gelnicou a Košicami nám priniesla aj najväčšiu skúšku našej odolnosti. Touto výzvou bolo jazdenie tri hodiny v silnom daždi vo výškach takmer 1000 metrov nad morom. Dážď ustal až v Košiciach po tom, ako som seba aj svoj bicykel umyl v autoumyvárke. S chalanmi som sa rozlúčil posledným výdatným jedlom a nasadol na vlak späť do Bratislavy.
