Na bicykli naprieč Európou: zo Slovenska do Portugalska
Cesta zo strednej Európy k Atlantiku
Na bicykli naprieč Európou: zo Slovenska do Portugalska
Už od detstva som bol očarený Európou. Jej geografiou, rozmanitosťou, dejinami. Od starého otca som dostal nádhernú topografickú mapu Európy a doteraz visí na stene nad mojou posteľou. Moje nadšenie cestovať a objavovať sveta ma viedla k štúdiu geografie na univerzite v Bratislave. Päť rokov štúdia plus jeden rok prestávky využitý na pobyt v zahraničí utiekli a v júni roku 2008 som sa ocitol s titulom. Keďže ma čakali dva mesiace voľna pred ďalšími pracovnými výzvami, cítil som potrebu si prečistiť hlavu. Myšlienka cyklocesty z domu k atlantickému pobrežiu mi skrsla ako prirodzený dôsledok môjho geografického brainstormingu.
Sólo jazda ako cestovateľská výzva
Nebol som zvyknutý cestovať sám. Ale akosi som cítil, že by som to mal skúsiť. Výzvu putovania na bicykli naprieč európskym kontinentom som prijal. Mojimi spoločníkmi sa mal stať môj trekingový bicykel, ako aj množstvo nečakaných aj naplánovaných ľudských stretnutí. Rozpočet som mal limitovaný, takže prirodzenou voľbou bolo zobrať stan, spacák a kempingová výbava na varenie. Toto bolo v čase, keď nebolo bežné používať navigáciu GPS, tak cestná mapa Európy v mierke 1:1 000 000 ma sprevádzala počas celej cesty. Nie dokonalo, ale sprevádzala. V pláne som mal prejsť 4,500 kilometrov za dva mesiace, vrátane nejakých dní na odpočinok a stretnutia nových kamarátov vďaka sieti Couchsurfing.
Prvý týždeň sme odštartovali popri Dunaji smerom na západ do Rakúska s kamarátmi Jozefom a Václavom. Rovinatá cyklotrasa popri rieke medzi Viedňou a Linzom bola výborná na úvodné rozbicyklovanie. Cesta začala stúpať cez nádhernú scenériu jazier a hôr Soľnej komory pri Salzburgu. Tu aj nastal čas sa rozlúčiť s kamošmi a pokračovať sám.
Prichýlený v Alpách
Rakúske Alpy sú úžasným miestom na cyklistiku. Segregované spevnené cyklotrasy umožňujú si v bezpečí užiť úžasné horské scenérie a šoféri sú veľmi tolerantní k cyklistom. Jediným problém sa môžeš stať počasie. V mojom prípade otestovali moju odolnosť už v prvom horskom sedle. Silný dážď ma sprevádzal aj celý dlhý zjazd do údolia a po hodine som bol totálne premočený, vrátane veľkej väčšiny vecí. Moje premokavé cyklotašky boli pripravené na náhorné plošiny Španielska v auguste, ale nie na alpské búrky. Našťastie, vykúpenie som našiel v podobe dreveného prístrešku ako vstupného priestoru súkromnej chaty pri ceste. Zabalil som sa do spacáku a čakal som od neskorého dopoludnia až do skorého večera, ale silný dážď nie a nie ustať.
Už som sa začal pripravovať, že v prístrešku strávim aj noc, keď zrazu prihučalo auto, vystúpil z neho muž a vypytoval sa, čo tam robím. Očividne majiteľ chaty. Určite ma vykopne, pomyslel som si. Pripravil som únikový plán. Na moje prekvapenie, vyzval ma aby som ho nasledoval za autom. Tak som šiel za ním. Majiteľ chaty mi poskytol posteľ na noc a večeru s jeho rodinou k tomu zadarmo v jeho penzióne. Toto bolo jediný krát počas celej trasy, kedy mi bolo dopriate toľkej starostlivosti. A uvedomil som si, že toto sa môže stať iba v ozaj príšernom počasá. Poslední budú prvými! Ani som nevedel ako poďakovať tejto dobrej duši Vorarlbergu.
Krížom cez Švajčiarsko
Ďalšie úžasné stretnutie s človečinou som zažil len o deň alebo dva neskôr vo švajčiarskom mestečku Chur. Cestovanie cez Švajčiarsko s nízkym rozpočtom môže byť výzva. Prekonal som svoje predsudky o chladných Švajčiaroch a napísal svoju prvú žiadosť o ubytovanie cez Couchsurfing. A moja prvá skúsenosť prekonala moje najväčšie očakávania. Profil na tejto sieti som si spravil tesne pred cestou, nemal som teda žiadne referencie. Chalan v Chure prijal moju žiadosť a cez sms mi poslal inštrukcie, ako sa dostať k nemu do kancelárie na okraji mesta. Tu mi dal kľúče od bytu a presnú adresu. Bol to luxusný penthouse na najvyššom poschodí stredovekého domu v centre mesta. Doprial som si kúpeľ v rohovej vani, uvaril cestoviny pre oboch na večeru a potom sme popíjali pivo do neskorých večerných hodín.
Švajčiarsko bol sen na cyklistiku, čo sa týka scenérií, ale nie až tak z pohľadu miesta na postavenie stanu. Veru, súkromné vlastníctvo je to čo symbolizuje vysokú životnú úroveň, že? Akokoľvek, vďaka ďalšiemu priateľskému privátaniu cez Couchsurfing v mestečku Visp som si užil ďalší komfort a pozdieľali čosi zo svojich životov. Visp bol moj strategický výber, keďže mestečko je vstupnou bránou do údolia Matter Vispa, na konci ktorého je nádherný Zermatt s výhľadmi na Matterhorn. Najlepším cyklistickým zážitkom však bol výšľap do sedla Furkapass (2436 m), najvyššieho miesta na celej mojej ceste medzi Slovenskom a Portugalskom.
Francúzsko, tu som!
Francúzsko ma privítalo v plnej paráde, s dychberúcimi výhľadmi na Mont Blanc z centra Chamonix. Ešte lepšie privátanie ma však čakalo v malom historickom mestečku Crest pri Valence, kde som strávil niekoľko nocí v rustikálnej vile mojich známych a zažil, o čom je skutočne francúzska gastronómia. Niekoľko chodov, niekoľko hodín, ozaj štýlové. Lisa ma aj ostrihala – a bol to jeden z najlepších účesov, aké som kedy mal! A napokon, miestny alternatívny hudobný festival, kde pohár domáceho vína stál 1€, bol jeden z najlepších zážitkov celej cesty.
Ďalej smerom na juhozápad, som prešiel niekoľko šarmantných malých historických mestečiek Provensálska a okolo mnohých levandulových polí. Ďalšiu zastávku na socializáciu som si spravil v meste Millau, známom svojim najvyšším cestným mostom na svete (246 metrov). Mojim hostiteľom bol mimoriadne srandovný a kamarátsky chlapík, ktorý ma na starom ružovom bicykli na ďalší deň vyprevadil dobrých 50 kilometrov cez hory Provensálska. Jeho životnou cyklocestou podľa jeho slov však bol výlet do Berlína, aby prekvapil svoju frajeru – na tomto bicykli!
Naprieč Španielskom
Môj prvý dotyk s morom na tejto ceste bolo Stredomorské pobrežie v katalánskom stredisku Roses, len niekoľko kilometrov od francúzsko-španielskej hranice. Kamarátka zo Slovenska Barbora tu trávila prázdniny, takže to bola dobrá príležitosť sa na pár dní zregenerovať na pláži. Oddýchnutý, vybral som sa do kopcov Pyrenejí a naprieč polopúštnou krajinou regiónu Extremadura.
Destináciou roka 2008 bola Zaragoza. Celosvetová výstava Expo s tematikou vody prilákala tisíce návštevníkov. Ja som pozvanie neodmietol tiež, vďaka dievčatám z Litvy, ktoré boli dobrovoľníčkami v stánke Litve na tejto megavástave a tiež ma na pár nocí ubytovali.
Pred bicyklovaním španielskym stredozemím uprostred augusta som mal rešpekt, ale leto bolo tohoto roku relatívne mierne, keď najvyššie denné teploty dosahovali okolo 35°C. Teplu som sa prispôsobil aj tak, že som sa zobúdzal ešte pred východom slnka, bicykloval predpoludním a počas obeda a popoludnia som si dal siestu v nejakom parku, pod olivovovníkom alebo na kúpalisku mestečiek. Podvečer som ešte prešiel nejakých 40 kilometrov.
Ako sa ukázalo, nájsť ubytovanie cez Couchsurfing v Madride bolo priam nemožné. Madrid som sa rozhodol obísť jeho južnými predmestiami a tak som sa pekne vyhol desivej doprave veľkomesta. Spánok pod hviezdami v olivovom háji s výhľadmi na nočný Madrid s fľaškou miestneho červeného vína bol parádnym zážitkom.
Pred prekročením hraníc s Portugalskom som plánoval prespať v mestečku Plasencia. Až keď všetky moje požiadavky o ubytovanie na Couchsurfingu boli úspešné a hostitelia takí srdeční, som si uvedomil že tri dni tu boli akurát!
Príchod k Atlantiku
Kopce Portugalska boli posiate veternými turbínami. Čoskoro som si uvedomil, že západné vetry, ktoré tu dujú od Atlantického oceánu, mi cieľ nedarujú len tak zadarmo. Počas posledných 30 kilometrov šľapania proti silnému vetru som už takmer stratil silu a motiváciu. Pri prvom pohľade na obrovské vlny oceánu a prvom nádychu vzduchu plného slobody som na svoje trápenie zabudol. V prvom kempe som oslávil príchod k Atlantiku fľaškou červeného vína a camembertom s olivami z Lidla.
Cieľ mojej cesty však bol ešte zopár kilometrov ďalej. Najzápadnejší cíp Európy, Cabo da Rica, je úžasným miestom kde skončiť cestu. Sila oceánu a ozrutné útesy tvoria najlepšie kulisy na šťastný koniec ako vo filme. Po ôsmich týždňoch a 4500 kilometroch som prišiel do cieľa. Po niekoľkých dňoch v šarmantnom Lisabone som už letel domov. Doma ma čakala ďalšia životná cesta a ja som cítil, že som pripravený.
